Bratislava
16. októbra (TASR) – Prozaik, výtvarník, režisér, scenárista a
ilustrátor Ivan Popovič patrí k zakladateľským osobnostiam slovenského
animovaného filmu. Je autor prvého slovenského bábkového filmu s názvom
Strážca sen (1978). V stredu 16. októbra sa všestranný umelec Ivan
Popovič dožíva 80 rokov.
Za snímku, ktorá má snovú atmosféru a prebúdza v deťoch fantáziu,
udelilil Popovičovi v roku 1979 Cenu Československého filmu na Festivale
filmov pre deti a mládež vo vtedajšom Gottwaldove (v terajšom Zlíne).
Podieľal sa aj na vzniku dvoch bratislavských galérií (Galéria mladých a
Galéria Siemens Fórum Bratislava).
Ivan Popovič sa narodil 16. októbra 1944 v Bánovciach nad Ondavou ako
najmladší z troch bratov. Už v detstve inklinoval ku kresleniu, pričom
ako trinásťročný dostal svoj prvý honorár za novinovú kresbu a ako
šestnásťročný v Česku prvýkrát vystavoval. "Mal som asi päť rokov,
keď som u nás doma objavil Nový svet. To bol zviazaný časopis, celý
ročník, ešte z vojnových čias. Tam bolo všeličo, čítať som ešte nevedel,
ale zaujali ma fotografie, obrázky, a v každom z tých časopisov bolo aj
niečo, čo som v nijakých knihách, čo sme mali doma, ešte nikdy nevidel.
A to boli kreslené vtipy. To ma naštartovalo. Autorom tých fórov bol
Jozef Babušek, s ktorým sme sa neskôr stali kolegovia - karikaturisti," povedal pre TASR pri príležitosti životného jubilea Popovič.
Vyštudoval geografiu a kartografiu na Vyššej priemyselnej škole
stavebnej a zememeračskej v Košiciach. Spočiatku pracoval vo svojom
odbore ako kreslič v Kartografickom ústave v Modre-Harmónii. V rokoch
1963 - 1966 bol redaktorom vydavateľstva Smena, od roku 1966 tvorí v
slobodnom povolaní v Bratislave. "Na počiatku bol kreslený vtip,
ktorý mi uverejnili vo vtedajšom denníku Smena. Nemal som ešte ani 14
rokov rokov. A prišiel mi prvý honorár. No nerobte to potom. Postupne sa
to rozrastalo. Pribudol animovaný film, grafická úprava a ilustrácie
časopisov a kníh, plagáty, diela v architektúre, napr. asi 140 metrov
štvorcových keramickej výzdoby v dvanástich čakárňach Detskej fakultnej
nemocnice na bratislavských Kramároch, a ešte všeličo iné. A medzitým
som ešte aj všeličo popísal, v novinách, v časopisoch, ba aj nejaké
knižky mi vyšli aj s bratom Vladimírom, maliarom ´Keď si doma sám´, so
synom Dávidom ´Mať tak o koliesko viac´. To má i animovanú filmovú
podobu, 52 dielov, je to najväčší animovaný seriál v dejinách
slovenského animovaného filmu," spomína pre TASR jubilant.
Ako prozaik sa uviedol knihami Ezra (1971) a Žena cez palubu, ktorú však
stihol normalizačný osud - v roku 1972 bola pre nevhodný obsah
zošrotovaná. Ironicky odľahčenou rekapituláciou uplynulého
komunistického obdobia je jeho próza Utešiteľ žien (1994). Napísal aj
knihu úvah a fejtónov 100+1 deň Ivana Popoviča.
Spolu s bratom Vladimírom vydali knihy pre deti Keď si doma sám (1969) a
A ja sa volám Klinček! (1984). Pre deti vytvoril úsmevné leporelá Kedy
nás má naša mama rada, Hra na maľované líčka, omaľovánky Hlavičkove
rozprávky, ilustroval učebnice Slovenský jazyk pre 2. a 5. ročník
základných škôl. Pre väčšie deti napísal knihu Mať tak o koliesko viac -
podľa relácií, ktoré v minulosti pripravoval pre Slovenský rozhlas.
Je autorom kresleného seriálu Príhody s Mydlinkou, scenáristom a
režisérom viacerých televíznych seriálov (napríklad Pinquin, Pieseň,
Blcha a slon, Socha, Boli tu Ufóni, O slniečku, čo nechcelo ráno
vstávať, Hlavičkove rozprávky, Kuk a Bubu).
Od roku 1992 vedie Ivan Popovič spoločnosť My Studio, kde sa nakrúcajú
kreslené reklamy s charakteristickým rukopisom autora. Umelec výrazne
prispel aj k tvorbe plagátov, dizajnérsky sa podieľal na rôznych
reklamných kampaniach, tvoril materiály pre domáce i zahraničné firmy.
Spoločne so synom Dávidom Popovičom spolupracuje s množstvom printových
médií, najmä v súvislosti s vytváraním logotypov. Je známy aj tým, že
nakreslil a nakrútil videoklip k piesni Mäsíčko pre speváka Petra Lipu.
Navrhol odznaky a plakety jubilejného 45. ročníka stretnutia Rysy 2001.
Svoju cestovateľskú vášeň tento svetobežník zvečnil s humorom jemu
vlastným v dokumentárnych filmových rozprávaniach z ciest po Južnej
Amerike, Ázii a Blízkom východe. Ako scenárista a režisér sa podieľal na
realizácii dokumentárnych a hraných filmov, napríklad cestopisného
seriálu Ďaleko je blízko.
Zaujímavosťou je, že keď sa Ivan Popovič vybral po páde železnej opony
do Rakúska všimol si na stene nákupného centra vo Viedni veľkoformátovú
fotografiu s motívom, ktorý poznal z albumu svojich rodičov. Čiernobiely
obrázok oddychujúcich robotníkov s názvom Obed na vrchole mrakodrapu
(Lunch atop a Skyscraper) pochádzal z newyorského Manhattanu. Popovič
vedel, že prvý robotník sprava je jeho dedo – Gusti Popovič. „Bol som z toho paf. Bolo to niečo úžasné,“ priznal výtvarník.
Ivan Popovič je držiteľ viacerých ocenení. Medzi najvýznamnejšie patria:
Výročná cena Literárneho fondu (A ja sa volám Klinček!, 1984), Cena za
najkrajšiu knihu pre deti (Poslušné písmenká na prvé prázdniny, 1993),
Cena YBBY za najkrajšiu knihu pre deti ( Farebné rozprávky, 2000) a Cena
Ľudovíta Fullu (2011). a film Narodeniny 2001 získal prvú cenu za
najlepší krátky film na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Paname
(1978). Jeho snímka Boli tu Ufoni získala hlavnú cenu na II. európskom
festivale krátkych filmov v Berlíne(1985).
Prierezom celoživotnej animovanej tvorby výtvarníka Ivana Popoviča bola v
roku 2014 výstava Kreslené svety v Zichyho paláci v centre Bratislavy.
Výstava bola súčasťou 12. medzinárodného festivalu animovaných filmov
pre deti Bienále animácie Bratislava (BAB). Ani v súčasnosti ezaháľa: „Ešte
si maľujem také obrázky pre detskú izbu. Aj mne to robí dobre, aj
deťom, ku ktorým sa tie obrazy už dostali. Aspoň takú mám odozvu,“ uzavral Popovič.